Tanec je zobrazenie reálnej skutočnosti pohybom. Je to umelecký pohyb. Vyjadruje city, nálady, obsah nejakého deja, niekedy len ťažko opísateľný zážitok....

Umelecký pohyb musí spĺňať estetické kritériá (požiadavky, zákony) a zákonitosti tanečnej techniky.

Tanec prebieha v čase a priestore, má určitý rytmus a dynamiku. Vzniká spájaním jednotlivých tanečných prvkov (krokov, gest, rôznych pohybov celého tela).

Vytvárať estetické a ideové hodnoty, ktoré majú u divákov vyvolávať psychologickú odozvu (pocity dojatia, radosti, účasti s osudmi ľudí predstavovaných v tanečnom diele a poučenia).

Sila prežitku u diváka je závislá na vnímavosti divákov a na presvedčivosti výkonov tanečných umelcov a všetkých umeleckých zložiek, ktoré sa podieľajú na tanečnom predstavení.

Tanec môže byť:

1. bezdejový, nazývaný tiež absolútny, alebo lyrický
2. dejový = programový

Bezdejový tanec môže byť:

1. sólový
2. párový
3. zborový

Dejový tanec môže byť:

1. viacdejstvovým dielom
2. jednoaktovým tanečným dramatickým dielom
3. krátkou dejovou scénkou- miniatúrou

(rozdelenie na jednotlivé typy tanca)

Tanec sa delí podľa historických a funkčných kritérií na:

• ľudový, spoločenský,
• historický, klasický,
• moderný, súčasný,
• charakterový tanec.

ĽUDOVÝ TANEC
je najstarší, vytvorili si ho ľudia rôznych národností v rôznych krajinách. Spája sa s národnými tradíciami...

SPOLOČENSKÝ TANEC
je to druh zábavy ľudí, vznikol väčšinou úpravou ľudových tancov (formoval sa už v prostredí šľachty, neskôr obyvateľov miest).

HISTORICKÝ TANEC
bol to pôvodne spoločenský tanec šľachty. Obmieňal a rozvíjal sa súčasne so spoločenským vývojom tejto spoločnosti. Z nášho dnešného pohľadu je to teda historický tanec.

KLASICKÝ TANEC
bol to pôvodne spoločenský tanec šľachty. Obmieňal a rozvíjal sa súčasne so spoločenským vývojom tejto spoločnosti. Z nášho dnešného pohľadu je to teda historický tanec.

MODERNÝ TANEC
začal sa formovať na prelome 19. a 20.storočia ako reakcia na úpadok baletu (divadelného tanečného umenia) v závere 19.storočia. Prvými priekopníkmi- reformátormi tanca boli:

• Francoise Delsarte (vytvoril pohybový systém vychádzajúci zo znalosti anatómie ľudského tela a jeho pohybových možností);
• Loie Fullerova (herečka bez tanečného vzdelania, tanečné improvizácie vychádzali z jej citov a nálad);
• Isadora Duncanova (prirodzený pohyb, vychádzala z pohybového systému F.Delsarta);
• Émile Jacques-Dalcroze (rytmická gymnastika pôvodne vytvorená pre hudobníkov, aby cítili pohyb celým telom);
• Rudolf von Laban (rodák z Bratislavy, reformátor tanca, teoretik, pedagóg, choreograf, autor tanečného písma- zápisu tanca)

SÚČASNÝ TANEC
Najmodernejšie techniky, ktoré rozpracúvajú jednotlivé individuality- osobnosti. Množstvo smerov, ktoré vznikali pôvodne ako kontrast ku klasickému tancu (podobne ako moderný tanec).

CHARAKTEROVÝ TANEC
je to tanečná technika vytvorená štylizáciou- úpravou ľudových tancov pre javiskové využitie. Korene charakterového tanca zasahujú do obdobia romantizmu, kedy sa prebudil záujem o ľudové umenie. Začali sa študovať i ľudové tance. Charakterový, znamená tanec pochádzajúci z ľudu, charakterizujúci temperament, správanie sa a spôsob tancovania rôznych národov.

SCÉNICKÝ TANEC
obsahuje zrozumiteľne jasne formulovanú myšlienku (obsah), tomu zodpovedajúce hudobné stvárnenie, vyjadrenie myšlienky (obsahu) pohybmi. Taktiež obsahuje súlad obsahu a formy, ktorou sa obsah vyjadruje (správne volené kroky, pohyby, gestá, kostými, scénická výprava, osvetlenie).

Patrí sem aj správne vyjadrenie štýlu a charakteru, ktorý si obsah (myšlienka) vyžaduje (obdobie, v ktorom sa dej odohráva). Dôležité je hodnotné výtvarné umenie, pomocou ktorého sa predstavenie dotvára. Nesmie chýbať súlad medzi tvorcom (choreografom) a interpretom (tanečníkom), ktorý mu sí byť presvedčený o kvalite pripravovaného projektu. Jednota a súhra všetkých uvedených zložiek scénického tanečného predstavenia vyvoláva u diváka psychologický = umelecký zážitok.

Ľudia v tomto období ešte neovládali reč, a preto sa dorozumievali pohybmi. Konkrétne rôznymi gestami a posunkami. Pravek sa datuje asi milión rokov p.n.l. Ľudia žili v rôznych rodoch vytvárajúc uzavreté skupiny. Príroda sa stala súčasťou života a prinášala množstvá nevysvetliteľných javov: hromy, blesky, deň-noc...Na vzdor duchov, ktorých považovali za tvorcov rôznych javov, sa vytvárali obrady, kde hlavnou súčasťou bol tanec. Šaman bol tzv. kúzelník, viedol obrady a mal na starosti výuku tanca detí. Často bol pod vplyvom byliniek, pričom si pravekí ľudia mysleli, že komunikuje s nadprirodzenými silami. Vznikol prírodný animizmus- forma pravekého náboženstva. Obrady poukazovali na každodenné úkony spoločnosti. Ľudia sa rozdelili na lovcov (muži) a zberačov (ženy). Každá udalosť sa neskôr vyjadrila vo forme tanca:

• Iniciačný tanec - príprava chlapcov a dievčat na rodinu
• Pohrebný tanec - rozlúčka s mŕtvym, sprievod na druhý svet
• Zvierací tanec - prevádzané v kruhoch, poďakovanie a udobrenie ducha zvierat
• Bojový tanec - ovplyvnenie výsledku vojny napodobnenie zápasu
• Vegetatívny tanec - vysoko skákavé, radové, ovplyvnenie úrody
• Totemický tanec - tanec okolo totemu = stĺp, ktorému dávali rôzne charaktery: zviera, rastlina, masky
• Tanec plodnosti - ovplyvnenie plodnosti
• Tanec ovplyvňujúci počasie - tanca kruhové, okolo ohňa, poloblúky...

Vzniká 4000 rokov p.n.l. V tomto období tiež vzniká písmo. Zaniká rodová spoločnosť a vzniká otrokárstvo a štát. Duchovia = Bohovia. Vzniká polyteizmus- mnohobožstvo, pričom moc majú v rukách kňazi. Nazývame to teokratizmus. V období historickom mali národy hudobné nástroje, na ktoré sa tancovalo. V chrámových obradoch už netancovali všetci. Robil sa výber. Neskôr sa školili- najmä tanečnice. Jednalo sa o istý druh tanečnej techniky. Tancovali výlučne posvätné chrámové tanečnice.



V stredoveku bola hlavná cirkev- bola predstaviteľkou kresťanstva (1.storočie p.n.l.). Cirkevné sviatky sa slávili v čase najväčších "pohanských slávností." Nový pojem praesules (kňaz tancujúci okolo oltára) bol neskôr zakázaný, ako aj všetky veselice. Tzv. basses danses (prízemné tance) vznikli po úprave tanečných kreácií kočovných umelcov. Kruhová forma tanca bola tiež obľúbená. Neskôr živšie tance tzv. saltarellá (skočné tance). Ďalšie tance niesli názov ohňové a mečové. Využívala sa akrobacia a žonglérstvo. Tance boli základom pre umelecký útvar Commedia dell´arte. Boli to improvizované hry a celkom prvý balet v histórii. Mestský ľud mal vlastné zábavy v uliciach. Odohrávalo sa to na alegorických vozňoch (pohyblivých javiskách). Neskôr sa hudba a tanec osamostatnili- vzniká balet a tiež hudba a poézia = vzniká opera.



V ďalších obdobiach sa tanec formoval, začal sa deliť na žánre, druhy, kedy už nehovoríme len o tanci, ale o jednotlivých predstaveniach. Vznikali tanečné školy, akadémie. Tanec sa rozdelil na niekoľko štýlov a každý sa špecializoval na ten svoj daný tanečný štýl. Vznikali balety a rodilo sa veľa priekopníkov tanca, ktorý sa postarali o to, že tanec v dnešnej dobe je na kvalitnej úrovni a má svoju danú metodiku výučby, ktorou sa riadia tak tanečníci, ako aj choreografi. No ešte stále je čo vylepšovať a ešte mnoho vecí v tanečnom svete je možno prepracovať do kvalitnej podoby vystúpenia, aby ten, čo tanec obdivuje z polohy diváka, povedal, že je to tak jednoduché, že to zvládne aj on. A presne tu hovoríme o mimoriadnej virtuozite, pretože tanec ako taký obsahuje nespočetné množstvo technických pravidiel, ktoré jednoducho treba dodržať. No pri tej veľkej námahe to musí byť jedno krásne vystúpenie, pri ktorom si divák nevšimne, čo všetko sa skrýva pod úsmevom tanečníka, ktorý je šťastný, že môže tancovať, odhliadnuc od toho aké náročné to je. Dostať svoje telo do pohybu a esteticky vyjadriť to, čo momentálne cíti .... Ako jednoducho to znie a ako ťažko sa to realizuje. O to vzácnejšie sa vychutnáva záverečný potlesk, ktorý je venovaný tanečníkovi.